Veľká noc ako ju nepoznáte: Naši predkovia jedli slimáky a privolávali plodnosť

Na území Slovenska sa veľkonočné zvyky dodržiavajú už viac než 2000 rokov. Zrejme ste však netušili, že naše typické kraslice, šibačka a polievačka či tradičné jedlá, už s pôvodnými tradíciami veľa spoločného nemajú. Etnologička Katarína Nádaská nám vysvetlila, ako sme si zvyky nechtiac inovovali až do takej miery, že stratili pôvodný význam. Prezradila nám tiež, prečo jeme veľkonočnú šunku, pečieme veľkonočných baránkov a prečo mala Veľká noc pre našich predkov vyslovene erotický nádych.

Na Slovensku sme zvyknutí predovšetkým na kresťanskú podobu Veľkej noci, má tento sviatok aj iný rozmer?

Veľká noc je predovšetkým najväčším kresťanským sviatkom, ale samozrejme, ako potomkom Slovanov, sa nám podarilo skĺbiť kresťanské zvyky s tými pohanskými. Tým mám na mysli najmä Veľkonočný pondelok, ktorý je hlavne o tej šibačke a polievačke a zachoval sa u nás už spred kresťanských čias, teda sa na našom území udržiava viac než dvetisíc rokov.

Koľko majú súčasné zvyky spoločné s tými, ktoré naši predkovia dodržiavali kedysi?

Zvyky, ktoré dnes považujeme za tradičné, nadobudli počas stáročí inú podobu. Polievanie a šibanie bolo výsostne pre slobodnú mládež. Bol to rituál, ktorý sa robil v magickom čase, keď síce ešte bola tma, no už bolo aj svetlo. Skoro ráno, ešte za šera, sa mládenec vybral s jarným prútikom, z ktorého sa neskôr vyvinul korbáč, do domov slobodných dievčat. Prútom sa ženy len symbolicky dotýkal. Dotkol sa jej rúk, aby jej práca išla od ruky, bokov, aby porodila veľa zdravých detí a nôh, aby mala zdravé nohy do práce i do tanca. Odovzdával jej tým vlastne jarné obrodenie a aj svoju mužskú sexuálnu energiu a silu. Všetko to malo krásnu symboliku. Nebolo to nevhodné, pretože sa jednalo o slobodnú mládež, teda o slobodných chlapcov a dievčatá, ktorí sa často neskôr stali manželmi. Bol to rituál žičenia a plodnosti a status slobodných sa mohol v týchto dňoch rýchlo zmeniť.

Tip: Zaujíma vás, ako oslavujú Veľkú noc v iných krajinách a prečo sú na Slovensku jednotlivé dni pomenované podľa farieb?

Boli nejaké rozdiely medzi regiónmi? Predsa len dodnes sa na západe skôr šibe a na východe Slovenska sa skôr oblieva.

Zvyky sa spájali s koncom zimy a s ohľadom na počasie sa na východe k obrodeniu a skrášleniu dievčat sa používala živá voda, teda tečúca voda z nejakého potôčika alebo riečky. Tá voda mala dievčaťu pridať na zdraví a na kráse. Na Záhorí sa tiež zvyklo hovoriť, že žena, ktorá nebude vyšibaná, oprašivie.

View this post on Instagram

A post shared by Kopanice v kroji (@kopanice.v.kroji)

Keďže dievčatá dostávali týmto obradom krásu, zdravie a plodnosť, zvykli sa odvďačovať tak ako je tomu zvykom dnes?

Za odmenu dávali slobodné dievčatá kraslice alebo písanky, teda ručne zdobené symboly znovuzrodenia. Slobodné dievča ukázalo, aké je zručné, aký má vkus. Krasliciam sa hovorilo písanky aj preto, že dievčina na ne mohla naozaj napísať vyznanie, že má chlapca rada. Ak jej city opätoval, o pár týždňov jej postavil máj a ruka bola v rukáve.

Vajíčka boli teda symbolom ženskej energie rovnako ako prútik tej mužskej?

Áno, vajíčko je hlavne symbolom zrodu nového života. Vzťahovalo sa to predovšetkým na to, aby ženy v novom roku porodili veľa detí, lebo tie deti boli pre tých našich predkov veľmi dôležité a vzťahovalo sa to aj na úrodnosť zeme. Bolo to také tiché prianie, aby aj toho roku vydala zem dobrú úrodu. Dnes sú už tie odmeny iné. Hoci sa zvyky udržali dodnes, zostali nám v upravenej podobe. Chodia šibať deti i ženatí a samotný zvyk ako keby stratil význam.

Prečo nastali tieto zmeny?

Hlavne to 20. storočie prinieslo do týchto zvykov množstvo nesprávnej inovácie. Tým, že ide o skutočne starý zvyk, prešlo mnoho generácii a každá si k tomu pridala niečo svoje. Prútik postupne nahradil korbáč, vodu najmä v mestskom prostredí vystriedali voňavky. Neskôr začali chodiť šibať aj deti a začal sa rozširovať zvyk, že sa im za to dávala finančná odmena. S rozvojom potravinárstva začali byť bežne dostupné sladkosti, čokoládové vajíčka a podobne, ktoré nahradili kraslice. Ženatí muži, zase nečakali peniaze ani čokoládu, ale tradíciou sa stalo chutné pohostenie a najmä alkohol, ktorý sa tak dostal do rúk aj neplnoletým chlapcom. Unikol nám pôvodný zvyk a v kombinácii s alkoholom sa všetko postupne akosi zvrhlo.

Tip: Tradičné veľkonočné jedlá sa v jednotlivých slovenských regiónoch rôznia. Pripravte si tradičnú veľkonočnú hrudku podľa nášho videoreceptu.

Čo sa kedysi počas Veľkej noci jedlo? Silne predpokladáme, že nie čokoládové vajíčka.

Zabíjačky sa robili buď pred Vianocami alebo práve počas Fašiangov a keďže hneď po nich nasledoval pôst a ľudia nemali možnosť mäso skladovať v chladničke ako dnes, veľa sa nakladalo do soli, do masti alebo sa údilo. Keďže sa veľké časti prasaťa údili, bolo úplne pochopiteľné, že typickými veľkonočnými jedlami bola šunka, klobásky a podobne. Pripravovalo sa aj veľa jedál z vajec a k tomu, aby ľuďom nezaškodilo, sa jedol chren, šťavelnaté rastliny, žihľavový šalát a podobne. Spotrebovalo sa všetko zelené, čo rástlo.

Na obed, keď sa zišla celá rodina, sa zase jedlo pečené kozliatko a u tých bohatších pečené jahňa. K nemu sa podával čerstvo upečený chlieb, prípadne zemiaky, ktoré k nám prišli v polovici 19. storočia. Dnes už málokto pečie kozľa, ale mnohí si upečú veľkonočného barančeka, tradičné kysnuté koláče a domáci kváskový chlieb. Naši predkovia sa snažili stravovať veľmi racionálne, využívali predovšetkým dostupné lokálne potraviny.

Treba si tiež uvedomiť, že celej veľkonočnej hostine predchádzala štyridsaťdňový pôst, ktorý sa kedysi dodržiaval skutočne poctivo. Mnohí často za celý deň zjedli len jeden krajec chleba. V tomto období sa jedli predovšetkým múčne jedná, no máme recepty aj na pôstnu kapustnicovú polievku so žabími stehienkami, jedli sa tiež slimáky, ryby a raky. Tie vedeli gazdinky pred 150 rokmi pripraviť úplne famózne, boli vtedy jedlom chudobným. Vinári zase na jeseň nazbierali veľké množstvo slimákov, ktoré cez zimu načistili a počas pôstu sa predávali na trhoch a jarmokoch. Vyrábal sa z nich slimačí kaviár a podobné pochúťky.

Bol rozdiel medzi tým, čo jedli chudobní a bohatí?

Áno, u tých chudobnejších boli zásoby po zime veľmi obmedzené a Veľká noc bola skoro na jar, čiže ešte takmer nič nerástlo, a preto základ tvorili zásoby údeného mäsa, Treba si uvedomiť, že roľník nechodil do práce a nedostával výplatu. Síce každý deň pracoval, ale na vlastnom gazdovstve a peňazí bolo málo. Ľudia boli sebestační, no museli vyjsť s tým, čo mali. Zatiaľ čo taký bohatý mešťan, alebo obchodník, kupec či remeselník, prípadne šľachta, peniaze mali a jedlo bolo teda pestrejšie. Aj tu však základ tvorili typické veľkonočné jedlá, no zase si mohli dopriať ťahané štrúdle, vianočky či bábovky. Po druhej svetovej vojne sa tiež začali objavovať zákusky.

Nie je v súčasnom svete šibačka a polievačka už len akýmsi prežitkom? Najmä, keď si uvedomíme, že s pôvodnými zvykmi nemá veľa spoločného…

V minulosti sa dievčatá na tieto zvyky tešili, lebo keď sa ukázal ten konkrétny mládenec, bolo to ako keby vyznanie lásky. Dnes mnohé mladé dievčatá, hlavne v mestách tieto tradície odmietajú. Celý proces vnímajú ako prejav arogancie a prezentáciu prehnanej mužskej sily, najmä keď sa takáto brutálna polievačka a šibačka deje na verejnosti. Treba si však uvedomiť, že všetky tieto atribúty sme si do zvykov vniesli my a sú nesprávne. Je len na nás, či sa niečo o zvykoch naučíme a budeme ich dodržiavať v správnej podobe.

Udržiavajú sa ešte zvyky v slovenských regiónoch?

Na slovenskom vidieku ešte stále áno, no skôr v tej modernej podobe. Na dedinách je ešte dosť dievčat, ktoré sa tešia na šibačov a oblievačov, vyrábajú kraslice, chystajú stužky i pohostenie. V mestách začína Veľkonočný pondelok nadobúdať ešte modernejší rozmer. V posledných rokoch sa u nás udomácnil zvyk hľadania veľkonočných vajíčok, ktorý vznikol v Nemecku a postupne sa rozšíril do USA. Čoraz populárnejší je už aj u nás a pre mamičky s deťmi je často omnoho praktickejšie stráviť Veľkonočný pondelok v mestskom parku, kde sa drobci zabavia, ako im vysvetľovať polievanie a šibanie.

Myslíte, že má ešte zmysel spomínané zvyky dodržiavať?

Každý by mal poznať históriu vlastnej krajiny a vedieť aspoň niečo o zvykoch a ich význame. Nemusíme ich už dodržiavať, pretože pre nás postupne stratili zmysel, ale je dobré ich aspoň poznať. Našťastie medzi nami vždy budú ľudia, ktorí inklinujú napríklad k folklóru, od malička pôsobia v ľudovom súbore a neskôr k tomu vedú aj svoje deti. Tí prichádzajú so zvykmi a ich významom do kontaktu prirodzene a často ich chcú aj dodržiavať. Som rada, že je stále pomerne veľa ľudí, ktorí sa snažia o očistu týchto zvykov a o návrat ku koreňom. Síce už nežijeme v dreveniciach a už sa neživíme ako naši predkovia, ale zvyk je niečo, čo svedčí o charaktere národa.

Ktoré zvyky majú najväčšiu hodnotu pre vás?

Každý národ má zvyky, ktoré sa spájajú s príchodom jari. Severské národy napríklad riešia detektívky, alebo vyhadzujú na Veľkonočný pondelok staré veci z okna. Nemci zase hľadajú veľkonočné vajíčka a zajačikov. My sme si zachovali šibačku a oblievačku a zostáva len na nás, v akej podobne tieto zvyky prenesieme na ďalšie generácie. Mám rada tradičné veľkonočné jedlá, symboly jari ako rozkvitnuté vetvičky a veľkonočné vajíčka, ale najdôležitejší je pre mňa rodinný aspekt tohto sviatku, že máme aj tento rok dôvod sa všetci stretnúť ako rodina.

Zvyknete tráviť Veľkú noc doma alebo si s blízkymi v tomto období radšej spravíte výlet? Ak vám tento rok chýba na veľkonočné cestovanie inšpirácia, skúste si vybrať zo zaujímavých tipov na Zľavomate.

Pozrieť ponuku veľkonočných pobytov