„Volajú ma Polepetko, nehanbím sa za to, dobre ja viem, že keď prší, uschne všetko blato. A keď potom vyjde slnko, narobia sa mláky, volajú ma Polepetko, ja som, prosím, taký.“
Polepetko je pôvodná slovenská rozprávka, ktorú si vďaka neopakovateľnému humoru a hravým pesničkám obľúbilo už niekoľko generácií detí.
Scénická hudba: Igor Bázlik
Text piesní : Ján Štrasser
Scénografia: Barbora Gálisová
Výtvarná spolupráca: Barbora Repková
Grafika: Matúš Gális
Svetelný design: Peter Stránsky
Technická spolupráca: Eduard Mikuš
Otec/kráľ: Emil Leeger
Mama/dojka: Andrea Kulasová
Polepetko: Kevin Blaško
Zbojník Zubadlo: Niko Banovský
Kuchár/komorník: René Sorád
Kuchár/strážnik: Oliver Orth
Princezná Pletana: Zuzana Mišovičová
Polepetko popletie všetko - alebo skoro všetko. Keď rozpráva, niekedy mu ani vlastná mať nerozumie, v lese zablúdi a všetko robí naopak. Avšak len niekto ako on, veselý, odvážny a popletený, môže prejsť cez rozum zbojníkovi Zubadlovi, zloduchovi, ktorý sa napcháva kovom a robí si chúťky aj na kráľovskú korunu.
Nakoniec všetko dobre dopadne. Polepetko získa korunu späť a k tomu si získa aj srdce kráľovskej dcéry, princeznej Pletany.