Nezlomná Banská Štiavnica očami rodáka: Čo vidieť a kam vyraziť za zábavou a históriou?

Nezlomná Banská Štiavnica očami rodáka: Čo vidieť a kam vyraziť za zábavou a históriou?

Banská Štiavnica. Hovorí sa o nej, že v nej môžete ísť len hore alebo dole kopcom, nikdy nie po rovinke. Tak si obujte pohodlné turistické topánky a objavte mesto, ktoré je podľa mnohých tým najkrajším na Slovensku. Čakajú vás tajomné tajchy ukryté v lesoch, majestátne stavby odolávajúce zubu času aj šarmantné kaviarne, v ktorých sa budete cítiť ako na potulkách časom.

Ktoré pamiatky treba určite vidieť, kam vyraziť za jedlom či zábavou? To všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v nasledujúcich riadkoch. Článok vznikol s nemalou pomocou môjho otca, rodáka z Banskej Štiavnice. Na Banskú Štiavnicu mám i ja množstvo krásnych spomienok, keďže som tu ako dieťa trávila krásne lenivé letá. Takže pozor, občas možno budem sentimentálna.

V článku nájdete:

Kalvária: Dominanta týčiaca sa k nebesám

Pyšne sa vypína na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch) a je ju vidno prakticky z celého okolia. Banskoštiavnická kalvária pozostáva z 24 samostatných budov, ktoré boli postavené v priebehu 18. storočia v barokovom štýle. Za jej výstavbou stojí jezuitský rád, konkrétne páter František Perger, ktorý bol očarený kalváriami v Európe a chcel niečo podobné zrealizovať aj v Banskej Štiavnici. Výstavba bola financovaná z darov miestnych obyvateľov, ktorí vnímali tento projekt ako prejav vďaky Bohu za ohromné nálezy striebra.

Keď sa vám za cenu poriadneho spotenia podarí vydriapať sa hore, odmení vás kalvária nádherným výhľadom aj príjemným pocitom na duši. Či už ste veriaci alebo len milujete genius loci tajuplných historických miest, kalvária vás očarí. Ak sem prichádzate autom, môžete ho nechať na niektorom z početných parkovísk, ktoré vznikli priamo pod kopcom. Cena parkovného sa pohybuje od 3 eur. Cesta hore je strmá, ale trvá len asi pol hodinu. Na konci budete stúpať aj po schodoch, takže kočíky a bicykle radšej nechajte doma. V Hornom kostole je od roku 2023 sprístupnená aj veža, takže výhľad budete mať ešte o čosi krajší.

Ubytovanie v Banskej Štiavnici:

Námestie Svätej Trojice

Námestie Sv. Trojice je skutočným srdcom Banskej Štiavnice a doslova dýcha históriou. Námestie sa sformovalo začiatkom 16. storočia a jeho dominantou je barokový morový stĺp so súsoším Svätej trojice. Mešťania stĺp postavili na znak vďaky za prekonanie morovej epidémie v roku 1711. Počas tejto hroznej epidémie zahynula takmer polovica obyvateľstva mesta, išlo cca o 10 000 ľudí.

Námestie obkolesujú mohutné meštianske domy, v ktorých kedysi žili tí najbohatší banskoštiavnický obchodníci či majitelia baní. Dnes v domoch sídlia rôznorodé inštitúcie a obchodíky. Práve Trojičné námestie bolo v roku 2023 postihnuté zdrvujúcim požiarom. Zničená bola aj obľúbená Banka lásky, dom, v ktorom kedysi žila Mária Pischlová – Sládkovičova Marína. Mimochodom, jej pomník nájdete na miestnom cintoríne. Okrem toho tu sídlil aj Berggericht – múzeum, v ktorom bola uložená vzácna mineralogická zbierka. Obe miesta sú momentálne zatvorené.

V budove múzea sa nachádzal aj obľúbený banskoštiavnický Antikvariátik, ktorý momentálne nájdete už na novej adrese – na Radničnom námestí oproti Kostolu Svätej Kataríny. Na námestí môžete navštíviť Galériu Jozefa Kollára, kino Akamemik a už spomínaný nádherný neskorogotický Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej. Tieto miesta našťastie unikli plameňom. Na námestí sa v minulosti konali vyhlásené trhy a aj dnes je miestom konania mnohých podujatí.

História Banskej Štiavnice

Osud Banskej Štiavnice je úzko prepojený s bohatými nálezmi drahých kovov, najmä striebornej rudy. Aj preto sa zvykne nazývať „Strieborná Štiavnica“. Prívlastok zlatá si uchmatla Kremnica a medená ostala Bystrica. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1156, kde je mesto spomínané ako Terra Banensium – zem baníkov. Prvé osídlenie sa však datuje ešte skôr, do 3.–2. storočia pred Kristom, keď tu sídlili Kelti.

Banskoštiavnický rudný revír patril v ťažbe striebra od 13. do 18. storočia k najproduktívnejším v Európe a nezaostával ani v ťažbe zlata. V roku 1238 dostala Štiavnica privilégiá kráľovského mesta. Polovica 15. storočia priniesla pre Štiavnicu krušné časy. V roku 1442 napadli mesto vojská Šimona Rozgoňa, ktoré plienili a vraždili obyvateľov. Následne mesto postihlo ničivé zemetrasenie a Štiavnica musela byť nanovo vybudovaná. Práve v tomto období boli postavené mnohé nádherné meštianske domy, ktoré obdivujeme dodnes. Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty v roku 1690, kedy sa vyťažilo 605 kg zlata a 29 000 kg striebra.

V roku 1763 v meste vznikla Banícka akadémia, prvá banská vysoká škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Koncom 18. storočia mala Štiavnica spolu s okolitými dedinami viac ako 20 000 obyvateľov, čo z nej robilo druhé najväčšie mesto na Slovensku. Práve v tomto období sa začalo s budovaním sústavy tajchov, ktoré umožňovali ešte efektívnejšiu ťažbu rudy.

Koniec 19. storočia priniesol Banskej Štiavnici úpadok, ktorý pretrval mnoho rokov. Banská Štiavnica však opäť začala rozkvitať, tentokrát však už nie ako banícke mesto, ale ako mesto, ktoré svojou krásou láka turistov z celého sveta. 11. decembra 1993 bolo mesto aj s jeho okolím zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Slovenské banské múzeum

Vydajte sa do podzemia a objavte slávnu históriu baníctva na Slovensku. Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici vám rozpovie príbehy o ťažkej práci baníkov, spoznáte významné objavy aj vynálezy, ktoré formovali tento región. Hlavnou budovou je Kammerhof, národná kultúrna pamiatka a zároveň najväčší stavebný komplex v meste. Jeho začiatky siahajú až do 13. storočia. Pod správu múzea patrí Starý a Nový Zámok, Banské múzeum v prírode, šachta Glanzenberg aj Galéria Jozefa Kollára. Berggericht - mineralogická expozícia je žiaľ dočasne uzatvorená, keďže sídlila v budove, ktorú postihol ničivý požiar v roku 2023. 

Starý zámok: Tu sa písala história

Starý zámok je mestský hrad, to znamená, že nebýval šľachtickým sídlom, ale slúžil primárne na obranu mesta proti nepriateľom. Nachádza sa nad Námestím sv. Trojice, pod úpätím vrchu Paradajz. Dostanete sa sem schodmi z Radničného námestia alebo po Starozámockej ulici. Nový zámok patrí k najstarším stavebným pamiatkam mesta, vznikol na konci 15. storočia prestavbou farského kostola.

V múzeu sa môžete tešiť na expozíciu „Na muške“, ktorá prezentuje strelecké terče a pripomína ich pôvodné situovanie na mestskej strelnici. Viac o histórii baníctva sa dozviete vďaka expozícii „Baníci prichádzajú…“ Starý zámok je otvorený od utorka do soboty, vstupy so sprievodcom sa konajú každú celú hodinu. Základné vstupné pre dospelého je v zimnej sezóne 6 eur. Pre aktuálne informácie navštívte oficiálnu stránku.

Nový zámok: Pušky, delá a Turci

Banská Štiavnica nie je žiadne béčko, a preto jej jeden zámok nestačí. Nový zámok, známy aj pod názvom Nový hrad, Panenský alebo Dievčenský hrad, sa nachádza na Frauenbergskom kopci. Ak prichádzate autom, odbočte priamo v centre smerom na Počúvadlianske jazero. Pri Novom Zámku sa nachádza spoplatnené parkovisko, kde môžete odstaviť svojho tátoša. Z parkoviska je to k zámku skutočne len kratučká prechádzka.

Nový zámok bol postavený v 16. storočí ako protiturecká pevnosť, zároveň plnil funkciu strážnej veže – vartovky. Stráž na veži musela každých 15 minút trúbením ohlásiť, že mestu nehrozí nijaké nebezpečenstvo. Tak vznikli štiavnické živé hodiny. Po skončení tureckých vojen slúžil Nový zámok ako skladisko pušného prachu pre baníctvo, neskôr tu sídlila protipožiarna hliadka.

Hádate správne, z jeho najvyššieho poschodia budete mať skutočne kráľovský výhľad na Banskú Štiavnicu a celé šíre okolie. Expozícia sa venuje obdobiu protitureckých bojov, nájdete tu najmä rôzne zbrane a delá. Pri našej poslednej návšteve sme na najvyššom poschodí objavili sokoliu rodinku. Určite pozorne vyzrite z každého okna, možno aj vy budete mať šťastie. V blízkosti Nového Zámku sa nachádza aj milovaný Amfiteater, v ktorom si počas horúcich letných nocí môžete vychutnať filmové novinky.

Kammerhof: Banské múzeum, ktoré vás vtiahne do histórie

Kammerhof je najrozsiahlejšie múzeum v Banskej Štiavnici, nachádza sa v nádhernom historickom stavebnom komplexe, ktoré bolo kedysi sídlom komorských grófov a banského riaditeľstva. Expozícia sa venuje najmä baníctvu ako takému, ale prináša aj kusisko histórie o samotnej Banskej Štiavnici. Čaká vás informáciami nabitá prehliadka, vďaka ktorej získate komplexný náhľad na život baníkov od dôb dávno minulých až po súčasnosť.

My sme prehliadku absolvovali s dvomi deťmi, 8 a 10-ročným a napriek tomu, že baníctvo je predsa len trošku technicky náročné odvetvie, obe deti prehliadku „prežili“. Napomohli tomu najmä zaujímavé interaktívne exponáty, vďaka ktorým si mohli ťažbu vyskúšať „na vlastnej koži“. Prehliadka nám zabrala približne hodinu a pol. Ak môžete, navštívte túto expozíciu skôr, ako sa vydáte do podzemia v Glanzenberg štôlni alebo Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.

Banské múzeum v prírode – Skanzen z dávnych čias

Potom, ako nasajete informácie v Kammerhofe, je čas preskúmať bane naživo. Banské múzeum v prírode sa nachádza približne kilometer od centra mesta v malebnom údolí pod tajchom Klinger. Najvzácnejším exponátom je Gápel na konský pohon, pomocou ktorého sa ťažila ruda. Povrchovej expozícii svojím významom jednoznačne kraľuje Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj. Okrem toho tu nájdete aj Náučno-geologickú expozíciu,

Do podzemia – starej banskej štôlne Bartolomej, budete vstupovať v prilbe, plášti, prípadne aj s lampou. Prehliadka trvá približne 100 minút, nezabudnite sa vyzbrojiť teplým oblečením a vhodnými turistickými topánkami. Otváracie hodiny sa líšia podľa sezóny, nájdete ich na oficiálnej stránke.

Štôlňa Glanzenberg – Čo sa skrýva pod Banskou Štiavnicou?

Glanzenberg je štôlňa, ktorej vchod sa nachádza v samotnom centre Banskej Štiavnice. Navštívili ju mnohí významní panovníci, ktorí tu symbolicky „fárali“ – zostupovali do bane. Na konci sprístupnenej časti štôlne sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú s nižšie vyrazenou štôlňou. Toto miesto, nazývané aj „Kráľovská cesta“, sa nachádza približne 40 metrov pod povrchom. Navštívil ho cisár František Štefan Lotrinský či Maximilián Rakúsky. Posledné významné „kráľovské fáranie“ vykonal cisár František Jozef I. v roku 1852. Nemusíte byť kráľom či kráľovnou, aby ste do štôlne nakukli, od roku 2003 je sprístupnená aj pre verejnosť.

Prehliadka trvá asi 90 minút, je potrebné sa na ňu dopredu objednať.

Zaujímavosti o Banskej Štiavnici

Povesť o jašteričkách

Pri potulkami Banskou Štiavnicou možno prepadne vaše deti nuda, to je ten správny čas rozpovedať im povesť o jašteričkách. Pred mnohými rokmi sa vraj lesmi v okolí potuloval pastier so stádom oviec. Sadol si, aby si trochu oddýchol a tu zbadal dve jašteričky. Jednu zlatú a druhú striebornú. Schovali sa mu pod kameň. Pastier ho odvalil a tam našiel hrudu zlata a striebra. Chýr o jeho náleze sa rozšíril ako plameň. Ľudia sa zbiehali, ryli do zeme, kopali šachty a hľadali vzácne kovy. A na mnohých sa šťastie usmialo. Toto miesto neskôr dostalo meno Banská Štiavnica.

Keď im príbeh rozpoviete, určite im jašteričky aj ukážte. Vydarenú umeleckú plastiku nájdete na múre na Radničnom námestí.

Záhada Radničných hodín

Keď už budete pri plastike, zdvihnite zrak k nebesám a skúste zistiť, koľko hodín ukazujú hodiny na Radničnej veži. Nebude to vôbec jednoduché. Ručičky sú totiž nasadené opačne než na bežných hodinách. Veľká ukazuje hodiny a malá minúty. Prečo je to tak? Existuje hneď niekoľko teórií. Podľa jednej mali radní páni usúdiť, že hodina je dlhšia ako minúta, a tak jej patrí aj dlhšia ručička. Iní hovoria, že ručičky zakladal nervózny tovariš, ktorý pod zrakom svojho prísneho majstra urobil chybu. Niektorí v tom majú jasno – za chybu môžete nadmerné popíjanie pri kolaudácii.

Na Petra a Pavla v Štiavnici každoročne padá sneh

O to sa s vami rád staví každý Štiavničan. Ak sa do stávky necháte zlákať, pretože viete, že Peter i Pavol oslavujú meniny začiatkom leta, zle pochodíte. V Banskej Štiavnici totiž skutočne na sv. Pavla i Petra každý rok padá sneh, konkrétne na ich sochy umiestnené na priečelí farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie.

Botanická záhrada: Pookrejte medzi vzácnymi stromami zo šíreho sveta

Botanická záhrada sa nachádza neďaleko centra Banskej Štiavnice a ponúka oddych v objatí prírody. Blahodarné ticho oceníte najmä počas víkendov, kedy Banská Štiavnica zvykne praskať pod náporom turistom. Záhrada bola vysadená v polovici 19. storočia na podnet odborníkov z tunajšej Baníckej a lesníckej akadémie. Nachádza sa v nej viac ako 250 domácich i cudzokrajných drevín, z ktorých najvýznamnejšími sú céder libanonský či monumentálna sekvoja mamutia.

Botanická záhrada je prístupná verejnosti počas celého roka, vstupné platiť nebudete. Prehliadka trvá približne 20–40 min. Priamo pri záhrade sa nachádza zastávka Banská Štiavnica, Lesnícka škola.

Banskoštiavnický Betlehem

Banskoštiavnický betlehem vytvoril Ing. arch. Peter Chovan. Jeho betlehem obsahuje približne 800 postavičiek z toho asi 400 pohyblivých. Okrem narodenia Ježiša Krista zobrazuje aj samotnú Banskú Štiavnicu a jej symboly – erb, permoníkov žijúcich v podzemí či Salamandrový sprievod prechádzajúci uličkami. Nájdete tu aj zmenšené dominanty Štiavnice – Kalváriu, Trojičné námestie či oba zámky.

Drevorezba ešte zďaleka nie je ukončená, nakoľko Banská Štiavnica je pre autora nevyčerpateľným zdrojom nápadov. V súčasnosti má Betlehem dĺžku približne 21 metrov. Betlehem sa nachádza na Radničnom námestí a je otvorený každý deň v týždni. Vstupné je symbolické.

Parkovanie Banská Štiavnica

Parkovanie centre Banskej Štiavnice je veľký kríž, čo je dané najmä jej unikátnou polohou v kopcoch a úzkymi uličkami. Ak máte možnosť, radšej sem ani autom nechoďte. Doprava je tu nadmerne hustá a narúša pokojnú atmosféru. Priamo v centre aj tak nezaparkujete, ak nie ste majiteľom parkovacej karty. Auto odstavte na jednom z platených záchytných parkovísk, z ktorých to budete mať do centra len niekoľko minút chôdze.

Záchytné parkoviská

  • Parkovisko pod Novým zámkom – ulica Novozámocká – toto parkovisko má obmedzenú kapacitu a parkovanie tu stojí viac ako na iných parkoviskách.
  • Parkovisko na „Starom ihrisku“ – ulica Mládežnícka, GPS: 48°27’29.012″N, 18°54’9.470″E
  • Parkovisko na Dolnej ulici – ulica Dolná, GPS: 48°27’13.931″N, 18°54’12.280″E
  • Súkromné parkovisko pod Baníckou školou – ulica Akademická

Aktuálny cenník parkovania nájdete na oficiálnej stránke mesta.

Ubytovanie priamo v historickom centre:

Tajchy v Banskej Štiavnici a okolí: Počúvadlo, Klinger, Červená studňa

V minulosti slúžili ako pohon banských strojov, dnes sú vyhľadávané najmä milovníkmi kúpania a letných radovánok. Tajchy, unikátne banské vodné nádrže, sú roztrúsené v celom okolí Banskej Štiavnice. V minulosti ich bolo viac než 60, do dnešných dôb prežilo už len 24. Mnohé z nich majú vybudované zázemie a kúpite si tu občerstvenie, iné sú výnimočné svojou polohou či nádhernou prírodou, ktorá ich obklopuje. Vo všetkých tajchoch sa môžete kúpať zadarmo a na vlastné riziko.

Pre historický význam sú štiavnické tajchy spolu s mestom a technickými pamiatkami v jeho okolí zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Podľa svojej polohy sa delia na Štiavnické, Piarske, Belianske, Kolpašské, Vyhnianske a Hodrušské tajchy.

Tieto tajchy určite stoja za návštevu:

  • Veľká Vodárenská - Pravdepodobne najstarší tajch v okolí Banskej Štiavnice. Mnohí ho považujú za najkrajší, keďže sa pýši krásnou tyrkysovou vodou. Tajch obľubujú turisti, otužilci aj nudisti. Tajch je dostupný z centra Štiavnice, stačí pokračovať cestou vedúcou z Námestia svätej trojice na sever. Cesta vám zaberie asi pol hodinku.
  • Červená studňa - menší tajch, v ktorom si kúpanie veľmi neužijete. Výhodou je, že sa dá zaparkovať prakticky hneď pri ňom a začínajú sa tu mnohé obľúbené turistické trasy napríklad na neďaleký vrchol Paradajs, prípadne Rosniarky, ktoré sú charakteristické kamennými menhirmi a skvelými výhľadmi.
  • Klinger - Nachádza sa priamo nad Banskou Štiavnicou, necelé 4 km z mesta. Klinger je obľúbeným miestom na kúpanie napriek tomu, že voda v ňom je pomerne chladná. Pri Klingeri sa nachádza aj bufet s občerstvením.
  • Veľký Vindšachtský tajch – Vindšachta - k jazeru sa dostanete bez problémov pešo zo Štiavnických Baní. Zaparkovať môžete pri jednom z bufetov. Tajch patrí spoločne s Evičkiným jazerom k tým najobľúbenejším letným rekreačných cieľom v oblasti. Okrem kúpania si tu môžete požičať aj vodné bicykle.
  • Počúvadlo alebo Počúvadlianske jazero - nachádza sa asi 10 kilometrov od Banskej Štiavnice a ponúka plnohodnotné dovolenkové vyžitie. Na vodnej hladine môžete člnkovať, kúpať sa a nájdete tu aj mnoho bufetov, reštaurácií a ubytovacích zariadení.
  • Malé a Veľké Richňavské jazero - jazerá sa nachádzajú na okraji obce Štiavnické Bane. Krásne prostredie a čistá voda v lete lákajú rekreantov. Pri tajchoch sa nachádza bufet a v blízkosti aj niekoľko možností ubytovania.
  • Beliansky tajch - je považovaný za najteplejší zo všetkých štiavnických tajchov. V lete sem preto chodieva mnoho miestnych obyvateľov. V zime sa tajch stáva rajom pre korčuliarov. Nájdete ho pri ceste vedúcej zo Štiavnice do Banskej Belej.

Ubytovanie v blízkosti tajchov:

Reštaurácie, kaviarne a bary s nenapodobiteľnom atmosférou

Nakuknúť do starých meštiackych domov je vždy zážitkom, preto pri návšteve Štiavnice určite nepremeškajte príležitosť a ochutnajte niečo dobré v nádherných historických priestoroch. Áno, v centre Banskej Štiavnice prakticky každá kaviareň, reštaurácia či bar sídlia v dome s niekoľko storočnou históriou. Pokojne sa uvelebte napríklad v už kultovej Divnej Pani alebo zaskočte na remeselné pivo do Art Café. My sme naposledy ochutnali priam božskú zmrzlinu v Mojej Maríne.

Z reštaurácií patrí k dlhoročným evergreenom Pivovar Erb, na špičkový burger zájdite do Coburgu a určite neoľutujete ani návštevu reštaurácie 4Sochy. Skvelým miestom na posedenie s priateľmi je novší penzión Na Kopci nachádzajúci sa mimo centra. Práve z neho však budete mať nádherný výhľad na celú Štiavnicu, obzvlášť na Nový zámok a Kalváriu. Na rozdiel od reštaurácii v centre tu aj pohodlne zaparkujete a deti sa vyjašia na vonkajšom ihrisku, aj vo vnútornom detskom kútiku.

Moja písmenková cesta po Banskej Štiavnici sa týmto končí, ale o to viac ju túžim opäť navštíviť naživo. Štiavnica sa vám totiž nikdy nezunuje. V jej úzkych uličkách je schovaný kúsok našej histórie a čas sa tu vždy aspoň na chvíľku zastaví.

Štiavnicu si zo svojho detstva pamätám ako miesto plné rozpadnutých a zanedbaným domov, miesto s obrovským, ale nenaplneným potenciálom. Za posledné roky však vstala z popola a stala sa charizmatickým mestom plným umenia, histórie i zábavy. Štiavnica je pre mňa dôkazom, že aj Slovensko môže byť svetové a to je namôjdušu fantastický pocit.

Vydajte sa na potulky po zemi baníkov aj vy!

Ako sa vám článok páčil?

Katarína Pivarčiová

Som hrdou mamou dvoch detí, troch knižiek a jedného voňavého bylinkového záhonu. Milujem dobré víno, pokojný život na vidieku a príbehy, ktoré ma emocionálne vyžmýkajú. Rada ich čítam, rada ich píšem, ale ich prežívanie radšej nechám na druhých. 

Zaujal vás článok? Toto sa vám bude páčiť!

Hore